Sign zľava doprava: Ľubo (basa), Roman (gitara), Robo (ex-bicie), Adriana (ex-spev)
Vlado (ex-klávesy), Peťo (ex-spev), Iggy (gitara)



Scéna: hnusný augustový deň a Ľubo s Bambusom okupujú už tretiu hodinu Iggyho izbu. Ten sa celý deň hral Flashback, no teraz nemôže, tak aspon zaznamenáva históriu kapely ako si ju pamätajú...

Ľubo: "Kapela vznikla v 2002. Asi. Marec. 21. Marec. Na prvej skúške sa zúčasnili Peťo, Dano, ja a Mirka. A ešte Peťo Benkovský. Ten čo hrá teraz Creeping Beholder."

Mladá, utvárajúca sa kapela v tomto období žila personálnymi zmenami. Peťa na bicích vystriedal bubeník Mišo. Bola s ním však veľmi problematická komunikácia a navyše postupne celé svoje bicie predal a keď už nemal na čom hrať, prestal chodiť na skúšky, na ktoré dovtedy chodil neskoro. V tomto období mal Sign veľmi veľa gitaristov. Začalo to blackmetalistom Jurom, ktorého na pol roka vystriedal Miro. Po jeho odchode už chodil na každú skúšku nový gitarista, až kým neprišiel Bambus, ale nepredbiehajme udalostiam...

V polovici februára 2003 prišiel do kapely z Prievidze na inzerát Robo a s ním odohral Sign svoj prvý koncert v Trnave.

Možno by bolo dobre pripomenúť si vtedajšiu zostavu kapely: Peťo spieva, Dano hrá gitaru sám, Ľubo je basák, Robo nový bubeník a Mirka hrá na klavesoch. Druhý gitarista sa našiel až v podobe Bambusovej v marci 2004.

A Bambus spomína: "To som chodil k Vadimovi od januára a vo februári som si myslel, že aký som dobrý gitarista a musím si nájsť kapelu. Tak som si v škole vypísal asi štyri papieriky s inzerátmi a šiel som to vylepovať do hudobnín. Jeden som vylepoval na Medenej a pozerám na lístok hneď vedľa, že nejaká kapela štýl Edguy, Stratovarius a takéto hľadá gitaristu. Tak som hneď volal a ešte v ten deň sa stretol s Danom..."

Lenže tri mesiace na to si Dano zbalil kufre a uletel do Ameriky, tak Bambus doniesol do kapely ako náhradu Maťa. Maťo hral v Sign zhruba polrok a za ten čas stihol odohrať jeden koncert. Blížil sa koniec roka 2004 a s ním januárový koncert v DK Dúbravka. Maťo bol od októbrového koncertu až na jednej skúške a odvtedy o ňom nikto nič nepočul. Na Vianoce Bambus vrámci konverzácie na IRC oslovil Iggyho a ten celý šťastný súhlasil.

Iggy si na prvú skúšku pamätá takto: "Bol som zvedavý, či musím byť dobrý, aby ma vzali. Za noc som sa naučil nejaké akordy a na skúške som nezahral skoro nič. Peťo sa ma pýtal, či viem hrať aspon na španielke, ak doma nejakú mám. Ale boli na mňa inak milí, dali mi nejaké vianočné pečivo a tak... akurát Ľubo na mňa ešte asi dva mesiace zazeral."

Ľubo: "Tak to si pamätám úplne presne. Už som ich mal plné zuby, tých "druhých" gitaristov. Každú skúšku iný, každý sa učil znovu tie isté pesničky a nakoniec z toho nič nebolo. Chvíľu som rozmýšlal, že toho nového nechám zabiť ako výstrahu pre každého ďaľšieho adepta. Ja som chcel mať zo Sign sólový akustický kontrabasový projekt. Hrať nejaké pekné melódie od barokových autorov...! (Ľuba odvádzajú ošetrovatelia a podávajú mu jeho dennú dávku utišujúcich liekov)

Po januárových koncertoch to vyzeralo na stabilnú zostavu. Nikto sa nikam nechystal, všetci v zásade spokojní, Sign pomerne často koncertoval. Pokojný sled udalostí v lete narušil Bambus s otázkou "Ak zoženiem klávasáka, ktorý zahrá Pull Me Under, budeme to hrať na koncerte?". Tak sme spoznali Vlada, ktorý nám zahosťoval na prázdninovom koncerte.

Vlado hovorí: "Všetko je to Bambusova vina. On to vymyslel aj napriek mojim upozorneniam, že nemám na podobné blbosti čas, pretože dávam dokopy seriózny hudobný projekt. Taký, čo by mohol hrať na akciách formátu dedinských krčmových zábav, prípadne takých lacnejších svadbách."

Napriek svojej zaneprázdnenosti si však Vlado našiel čas nahrať s nami v septembri klávesové party do štyroch stôp na našom deme. Na tomto mieste je znovu vhodné poďakovať Rasťovi, nášmu zvukárovi, za neskonalú obetavosť a trpezlivosť, s ktorou sa zhostil svojej úlohy netušiac čo všetko ho čaká. Nahrávať sme začali v auguste a konečný produkt uzrel svetlo sveta až začiatkom októbra. Niekedy v tom období kapelu opúšťa Mirka a Bambusovi sa podarilo presvedčiť Vlada, aby zaujal jej miesto. On súhlasil, aby zakrátko toto miesto opustil a venoval sa škole. Sign hrá ďaľšie koncerty a sťahuje skúšobnňu zo Svätého Jura do Bratislavy. Do Čierneho Lesa. To je pri Vlčom Hrdle. Do novej skúšobne sme zodvakrát doniesli aj nového klávesáka Števa, ten však zmizol bez stopy po druhej spoločnej skúške. V skúšobni po ňom zostal na pamiatku kábel...

Vo februári 2006 Bambus znovu ukecal Vlada, aby hral v kapele a on sa nechal. Najdramatickejšia zmena však mala prísť až v apríli v podobe rozluky so spevákom a frontmanom, taktiež jedným zo zakladajúcich členov kapely. Peťo od 4. apríla 2006 už nie je členom Sign. Role hlavného vokalistu a konferenciéra sa zhostil Maťo vystupujúci tiež v jednom menej známom, avšak komerčne úspešnejšnom bratislavskom rockovom hudobnom telese (Mário bol proti).

Ani medové reči členov kapely nezabránili odísť Maťovi koncom roka 2006 zo Sign-u. Čiže opäť sa hľadal spevák. Vykúpenie prišlo v lete 2007. Spevácke kombo vytvorili Adriana a Peťo. Dva koncerty stačili Peťovi na usporiadanie si hodnôt a venuje sa teraz iným aktivitám.

Po veľkolepom januárovom koncerte špinavého roku 2009 sa kapela rozlúčila so všetkými spevákmi (Adrianou, Martinom, Peťom), bubeníkom Robom a klávesákom Vladom. Každý má svoj dôvod viac alebo menej zaujímavý. Zostávajúce jadro - traja gitaristi - teraz budú špekulovať, čo ďalej s načatým hraním ...