S I G N
Creeping Beholder / Enemy / Besnota

Dk Luky 29.10.2004

Setlist:

0. CD Intro (Deliberately Limited Preliminary Prelude Period in Z / Tears Of Mandrake)
1. Edguy - Tears Of Mandrake
2. Stratovarius - Hunting High And Low
3. Sign - Intro + Sign Of Light
4. Helloween - I Want Out
5. Helloween - Future World
6. Stratovarius - Forever
7. Stratovarius - Distant Skies
8. Helloween - Dr. Stein
9. Gamma Ray - Heaven Or Hell
10. Dream Theater - Another Day
11. Iron Maiden - Hellowed By Thy Name

Tento den nezacal ako kazdy druhy, ba ani ako kazdy treti. V dost nevyspatom stave som pobehoval hore dole po Bratislave a snazil sa vybavit vsetko tak, aby bol klud... Aby bol vecer klud. Uz od rana ma v praci kolegovia bombardovali otazkami a podobne, ze co a ako vecer. Tak som uz neskor odpovedal len: "Treba dojst na koncert a uvidite". Boli sme dohodnuty, ze o 16:00 bude zvukova skuska, tak som sa poctivo i napriek mojej povesti dostavil 15:26 a nervozne som si podupkaval Mendrejk pred vchodom do domu kultury Luky. Nervozny som vsak bol iba kvoli tomu, ze tam nikto okrem mna nebol a po rozoslani masovej sms spravy (Kde ste?) na ostatnych Sajnov som dostal odpovede typu "Na Safku" "Pred Blavou" "Prave som dohral quake" "Doma"... To ma samozrejme povzbudilo natolko, ze som poctivo cakal dalej.
Asi tak 15:59 mi volal Peto, ze ci mu dojdem pomoct, ze je niekde zozadu. Tak som s usmevom zahodil gitaru tete vratnicke a bezal k autu. Tam uz stal Peto obleceny ako na pohreb a vedla neho sa usmievala jeho mamka. Chceli sme uz vykladat, ale bolo zistene, ze koncert sa nakoniec nebude odohravat vo velkej kinosale, ale v malej miestnosti, lebo prave dnes robili podlahu a neda sa po hlavnej chodbe chodit. Prave dnes. Bez straty na usmevoch sme sa teda predsa len nedali a zacali trepat nase rachotiny do mensej miesnosti na poschodi. Ked sme ju uvideli, hlavne velkost plochy pre divakov, dost nam to nebolo jedno, ale predsa len, ina moznost nieje tak spravme z toho co najlepsiu vec. Ihned sme zavesili nase logo do pozadia podia, pomohli trochu chalanom s bicimi, povyhadzovali nase "zbrane". Po chvilke nahodnych chaosov sme sa dostali k nazvucovaniu. Mali sme vystupit ako posledny a tak sme zvucili logicky prvy ;-). Dost sa to vsak nestihalo, lebo uz bol cas najvyssi, a tak sme nazvucili iba my a Besnota. Niekedy v tych momentoch sa zacali valit davy fanusikov a miesnost sa zacala plnit. My sme vtedy uz poctivo v satni mastili nasucho(bez aparatov) do nastrojov a kazdy sa rozcvicoval ako vedel. Objavil sa vsak u nas taky dost divny pocit zvany hlad, a tak sme sa v zostave Lubo, Mirka a ja rozbehli do potravin nakupit nejake maskrty. Uspech to bol 100% a s plnymi zaludkami sme sa rozbehli pocuvat "konkurecne" kapely. Vsetci hrali celkom fajn, az na taku malu drobnost, ze pocas toho behania hore dole medzi satnou a pocuvanim som bol nuteny Lubovi oznamit, ze sa mu odpalilo basove kombo... Samozrejme bol z toho nadseny, avsak pohotovy Adrian z kripindakov ihned vytiahol sadu nastrojov (fakt neviem odkial) a hura rozoberat Lubkovho milovaneho Fendera. Uspech bol iba ciastocny, zistilo sa ze odisla poistka, ale i po vymene to neslo... Proste smola. Tak sme si trochu nalestili stojany od mikrofonov, ze im trochu zmasirujeme tie "nepriatelske" chrbaty, ale nakoniec sme od toho upustili, lebo sme dufali, ze sa dojdu aspon ospravedlnit... Bohuzial, v realnom ani v inom case sa im to akosi nepodarilo... Nabuduce im poziciame iba tie stojany na mikrofony. Chvilku sme potom uz v kludnejsej nalade pri pohodovej hudbe od Creepingu poskakovali v uctihodnej vzdialenosti od podia, a pomedzi rozhybavali prsty na gitarach s Romanom v satni. Zrazu vsak doletel Lubo, ze podme...
Nastup bol vcelu cool, nakolko sme sa na podiu dost tlacili. Ja som stal dost vzadu, lebo som nemal mikrofon, ale ajkeby som ho mal, tak sa ku chalanom dopredu nezmestim, takze to bolo dost take divne, ale vcelku pohoda. Pri intre pustenom z CD sme asi vseti zazivali take euforicke nalady a ked Robo odklepal, rozbehli sme to cele bohovskym Edguy - Tears of a Mandrake. Ludia ihned zareagovali a my sme na nich zacali hadzat stale viac a viac dobrej hudby. Ani neviem ako, ale uplne nahle som si uvedomil, ze 45 minut koncertu je uz za nami a ideme hrat Another Day... Priznam sa pripadalo mi to ako 15 minut, proste cas plynul vtedy uplne inak. Neda mi nespomenut chlapika ktory vysiel po nejakej pesnicke za Petom a povedal: "Ty si ten spravny chlap!" . Ludom teda nebolo az tak jedno co hrame :-D. Cely nas hodinovy setlist sme ukoncili Mejdnami a ich Hallowed be Thy Name, ktory mal samozrejme asi najlepsiu odozvu. Proste narez.
Myslim, ze to bola akcia plna pozitivnych veci a zabavy, i ked povodne to tak vobec pre vacsinu clenov nevyzeralo... Asi najhorsia vec bola teda iba to Lubovo kombo, ktore by sa vsak malo v najblizsom case vratit do ruk jeho vlastnika, nakolko Adrian z Creepingu sa podujal na jeho opravu a bez naroku na odmenu. Vdaka. Ak to teda zhrnieme bolo viac dobreho ako zleho, a myslim, ze tento koncert dopadol naozaj dobre, i napriek povodnym problemom. Takze vdaka ludom ktori chodili dokola a pomahali nam, specialna vdaka rodinke zo Sv.Jura, ale hlavne velka vdaka fandom za dobru atmosferu :-).

Stay heavy'n'metal >:-)

Martin